
Pán Boh, ktorý všetko stvoril,
človekovi to hovoril:

Človeče, prach si zo zeme. 
Sme len prach a pominieme 

v ten čas, v ktorý z tejto zeme
a z časnosti odídeme. _

Či rok tento, či o chvíľku, 
natiahne smrť svoju strielku

a život náš šípom raní.

Medzi ľuďmi sveta mnoho,
kde nájdeme tvora toho,

čo pred smrťou sa ubráni? _

Ešte sila tá nežila,
čo by bola prevýšila

tú železnú smrti vládu:
ni boháč smrť neuplatí,

v prach jak žobrák sa obráti, 
vždy sa blíži k hrobu pádu. _

Ako čerstvý kvet mladosti, 
tak aj márny kvet hodnosti 
opŕchne a vráti sa v prach.

K mužom vedy a povesti
dráhu si tiež smrť prekliesni.
Každý bude raz na márach. _

Koruny a slávne tróny
sú len prachu milióny,

hoc’ sa skvejú jak blesk v zorách,
zlato, striebro a plášť zlatý

tak ako ten v zdrap odetý,
obráti sa v hrobe na prach. _

Človeka smrť isto-iste
dostihne na každom mieste.

Áno, v púšti tak i v horách,
preto v každej okolnosti

hotový buď zložiť kosti,
pamätajúc, že si len prach. _





