
Ach, jak všetko stvorenie 
s Kristom smúti skrúšene,

keď už na kríži skonáva, 
život v mukách dokonáva. _

Smutne slnko sa stmieva, 
zem sa trasie, zachvieva, 

tuhé skaly sa pukajú, 
mŕtvych hroby otvárajú. _

Len sám človek zatvrdený 
nie je nad ním rozžialený, 

i keď z lásky pre spasenie 
znáša toľké utrpenie. _

By nás zbavil zatratenia, 
večného zla a trápenia, 

s Otcom svojím nás uzmieril, 
prístup k sláve nám otvoril. _

Duše, traste sa zronené, 
ľutuj, srdce ty kamenné; 

hriešnik, zalamuj rukami, 
tečte, slzy, nad mukami. _

Tečte, slzy, dnes nad zlosťou, 
a nad každou neprávosťou, 

ktoré Krista poranili 
a strašne ho umučili. _

























