
Čuj hlas môj, hriešniku,
sveta milovníku,

ktorý z kríža dávam 
ja, neba Pán, 

za teba trápený, 
veľmi ponížený 

za človeka muky, 
čo trpím sám: 

Teba som učieval, 
k dobrému vodieval, 

abys’ ty len večne 
šťastný býval. _

Ty, pýchou nadutý, 
hnevlivý a krutý, 

po bohatstve márnom 
sa zháňavaš; 

všetku poníženosť, 
najmilšiu pre mňa čnosť, 

preťažený hriechmi 
pošliapavaš; 

naučenie moje, 
čo chce dobro tvoje, 

zapovŕhaš ako 
prázdne znenie. _

V smútku som sa topil, 
krvou som sa potil, 

dal som sa jať 
zberbe zlosti plnej, 

dal som sa bičovať, 
ohavne opľúvať, 

potupu, zlosť 
znášať 
od luzy zlej. 

K stĺpu priviazaný, 
celý zbičovaný, 

na hlave som tŕním 
dopichaný. _

Za lotra biedneho, 
na smrť súdeného, 

na popravné miesto 
ma ťahali; 

na pleciach kríž niesol, 
tri razy som klesol, 

na kríž ruky, nohy 
mi pribili, 

žlčou napájali, 
hrozne posmievali, 

svätá krv mi tiekla 
z každej rany. _




