
Pováž, ó, človeče, 
smutný čas terajší, 

zanechaj zlosť a hriech, 
buď stále zbožnejší! 

Pováž smrť Pána dobrého, 
že netrpel pre iného, 
pre teba, hriešneho. _

V záhrade krvavý, 
hľa, pot ho zalieva, 

vidiac kalich smrti, 
žalostne omdlieva. 

Pán mocný zeme i neba 
chce všetko znášať pre teba, 
ó, hriešny človeče. _

Pozri na Judáša 
zlostného, zradného, 

aký húf vedie on 
na Krista milého. 

Od toho zajať dal seba, 
dal poviazať sa za teba, 
on, mocný Pán neba. _

Pozri, jak ho vedú 
pred Annáša zlého; 

tuho zviazaného 
Pána nevinného; 

údery a pohanenie 
pre tvoje znáša spasenie 
i večné blaženie. _

Hľa, jak ho bičujú, 
tŕním korunujú, 

že miesta zdravého 
na ňom nebadajú; 
krv oči a tvár zalieva, 

duša verná zosmutnieva, 
že je to jej vina. _

Hľa, ide už z mesta 
na miesto popravné, 

pod krížom padajúc 
pre hriechy ohavné. 

Že podstúpil smrť nevinný, 
sú vinou tvoje zlé činy, 
hriešniku prebiedny. _

Preto, ó, hriešniku, 
keď pozrieš na Pána, 

spomni si, že je on 
spása a ochrana; 

daj sa preto na pokánie, 
len tak dosiahneš spasenie 
a s Bohom zmierenie. _








