
Srdce puká od žalosti 
pre smrť Krista drahého, 

keď ho vidím v útrpnosti 
katmi strašne zbitého.

Svoje ruky rozťahuje, 
hriešnikov chce objímať, 

hriešne duše poľutuje, 
chce ich k sebe privíňať. _

Ježiš, Boží Syn nevinný, 
znáša pre nás bolesti. 

Čo si, človek plný viny, 
počneš v svojej hriešnosti, 

keď raz budeš prinútený 
ísť zo sveta biedneho 

a keď budeš opustený 
od priateľstva všetkého? _

Jak sa budeš vyhovárať, 
keď na súde budeš stáť, 

až ti bude Boh dovrávať, 
že si ho ty nechcel znať? 

Tam nijaké pretváranie 
nebude mať platnosti, 

nenájdeš tam zmilovanie, 
kde Boh súdi v prísnosti. _

Ježišu náš, Kriste Pane, 
skrze tvoje mučenie, 

ach, odpusť nám, keď nastane 
nám posledné lúčenie.
 
Do tvojich rán sa skrývame, 
Spasiteľu, Kriste náš, 

daj, nech v nebi požívame 
radosti, čo pre nás máš. _













