
Ku krížu sa ponáhľam,
lebo inde nemávam
v srdci svojom radosti;

a tam nájdem Matku Pána,
jak je žiaľu odovzdaná,
pohrúžená v trúchlosti. _

Veľký žiaľ si znášala,
keď si Syna chovala
v opustenej maštali;

ale keď už nepriatelia
chceli zabiť Spasiteľa,
dušu ti tiež ranili. _

Slnko tiež sa ukrylo,
jak by nad ním trúchlilo;

i zem javí horký bôľ;
všetko v sebe zaplakalo,

hrozný súcit vydávalo,
ale žiaľ tvoj väčší bol. _

A keď si už docela
muky veľké videla,

ktoré Syn tvoj pretrpel
medzi lotri tam na kríži;

nikto ti žiaľ nepriblíži,
trpelas’ jak Spasiteľ. _

To ti, Matka žalostná,
moja vina prezlostná
spôsobila nevďačne;

ja som Syna ubičoval,
na kríž hriechmi popribíjal,

ach, ja dieťa nešťastné. _

Prostredníčka milosti, 
daj mi z tvojej trúchlosti,

bych tu s tebou nariekal,
a raz vstúpil už do seba,

pamätal vždy na vlasť neba
a tak hriechy zanechal. _







