
Smutná doba pôstna volá ťa kresťane, 

aby si sa díval na muky Kristove;

napraviť chce, čo diabol pohubil, 

keď Adama, Evu ku hriechu povzbudil._

Čo stanica prvá tu vyobrazuje?

Ježiša milého tebe ukazuje;

ortieľ smrti on berie na seba,

by od večnej smrti vyslobodil teba. _

Keď ortieľ vydali, hneď vzali Ježiša,

ktorý jak baránok muky znášal kríža.

Na zranené rameno kríž dali,

na ceste žoldnieri ním posacovali. _

Pre krvi preliatie celým telom vädol,

na smrť unavený ťažko na zem padol; 

leží Kristus pod krížom zomdlený,

bys’ bol v predsavzatiach svojich posilnený. _

Na to sa s Ježišom Mária stretala,

nad jeho trápením žalostne plakala.

Kto by nemal s Máriou zaplakať,

Syna i Matičku spolu poľutovať? _

Keď videli teda Krista zomdleného,

po mnohom mučení už unaveného,

že nevládze už viac kríž svoj uvliecť,

Šimona nútili, by pomáhal kríž niesť. _

Vidiac Veronika Krista krvavého, 

ručník z hlavy sňala utrieť mu tvár jeho, 

ktorý jej Pán zas naspäť podáva

a doň tvár vtlačenú odmenou jej dáva. _

Keď do brány prišiel, upadol tam znovu;

posmieva sa zlý svet v prachu ležiacemu.

Ten pád Krista pýcha spôsobila,

tá ho neľútostne na zem povalila. _

Za bránou s Ježišom ženy sa stretali,

nad mukami jeho prehorko plakali,

vidiac jeho, krvou sfarbeného,

od katov ukrutných na smrť vedeného. _

K hore Kalvárii keď sa priblížili,

už viacej Pán Ježiš v sebe nemal sily;

po tretí raz tu padol zomdlený,

tým najbolestnejším pádom dorazený. _

Keď prišli na horu, na Krista hneď siahli;

a z tela mu odev razom dolu stiahli,

všetky jeho rany obnovili a vyzlečeného žlčou napájali. _

Krista strápeného na kríž položili,

ruky mu a nohy klincami pribili.

Ach, akú to preukrutnú bolesť,

ó, človeče, musel Kristus pre tvoj hriech niesť. _

A potom do výšky kríž s Ježišom zdvihli,

až pre veľkú ťarchu pukali v ňom žily;

tak rozpiaty visel tri hodiny

nebeského Otca Syn milý, jediný. _

Mŕtveho Ježiša už z kríža zložili,

do lona bolestnej Matky položili;

ó, aký žiaľ jej srdce cítilo,

pováž, keď ľúbala Syna mŕtve telo. _

Napokon Ježiša vložili do hrobu;

tu pováž si, duša, pováž v túto dobu,

k čomu ťa smrť Kristova vzbudzuje,

k čomu obeť jeho teba zaväzuje. _

Skončila sa cesta ku spaseniu sveta,

Syn Boží ju konal, by ľudstvo zachoval

od večného ohňa pekelného;

vďaku čaká vrelú od sveta celého. _














