
Kresťania, sem pospiechajte, nad mukami rozjímajte, 

ktoré za nás trpel Pán, aby svojím umučením 

a bolestným usmrtením vykúpenie získal nám. _

Ach, Baránka nevinného, vernej lásky k nám plného, 

na smrť kríža žiadajú. 

Pilát výrok vyslovuje, lebo ľudí sa strachuje, 

keď „Nech umrie!“ volajú. _

Už Kráľ slávy, Kristus Ježiš, na ramená berie svoj kríž 

bez slovíčka trpkého, aby dlhy naše splatil
 
a našiel, čo v raji stratil hriech človeka biedneho. _

Ježiš cestou vysilený, ťažkým krížom obťažený, 

na zem padá v slabosti;

a predsa v tej smutnej dobe nemá nikto k jeho mdlobe 

v srdci svojom ľútosti. _

Ježiš s krížom znova vstáva, a hľa, s Matkou sa stretáva,
 
zaronenou slzami; ó, dve srdcia, tie bez viny, 

boli vtedy žalostnými preniknuté citami. _

Vždy viac slabnú sily tela nebeského Spasiteľa, 

už kríž uniesť nemôže; 

Šimon k nemu pristupuje, ochotne sa podvoľuje, 

že mu kríž niesť pomôže. _

Tvár Kristova zapotená, krvou svätou zarosená, 

na ľud krutý pozerá. 

Veronika šatkou bielou, s útrpnosťou, láskou vrelou, 

tvár Kristovu utiera. _

Po druhý raz už Ježiša k zemi tlačí ťarcha kríža, 

na zem padá zomdlený, 

slzou jeho zrak sa kalí a z jeho rán krv sa valí, 

ach, celý je strápený. _

Ježiš zasa sily zbiera, vstáva s krížom a pozerá 

ta na ženy plačúce: 

„Nad mojimi bolesťami neplačte, lež nad svojimi synmi slzte kajúcne!“ _

Pozbavený všetkej sily, po tretí raz Ježiš milý 

k zemi klesá skalnatej;
 
hľa, človeče, naše zlosti bremenom sú tej ťažkosti, 

vinou krvi vyliatej. _

Už sa cesta dokonáva, nová muka zas nastáva, 

keď mu rúcho zvliekajú, 

lebo s hroznou ukrutnosťou a katanskou násilnosťou

zaschlé rany trhajú. _

Ježiš z rúcha vyzlečený a na kríži rozostrený 

ťažké muky skusuje; 

jeho ruky, nohy jeho, Baránka, ach, nevinného, 

rana klincov katuje. _

Ach, už je Pán sveta, žitia, plný bôľu, krvi, bitia, 

na kríži povýšený; 

Otcu ducha odovzdáva, tak svoj úrad dokonáva, 

aby svet bol spasený. _

Ježišovo sväté telo, čo za nás na kríži pnelo, 

z kríža dolu skladajú, 

v Máriino sväté lono, kde spočinúť malo ono, 

so žiaľom ho vkladajú. _

Vykúpenie dokonané, telo Krista pochované 

v novom skalnom hrobe je, 

ale v hrobe neostalo, na tretí deň slávne vstalo 

a jak slnko sa skveje. _

Ó, Ježišu milostivý, by sme boli večne živí, 

smrť si za nás podstúpil, 

daj, by plní povďačnosti kráčali sme cestou čnosti,

lebo si nás vykúpil. _






