
Ó, ľude môj, národe môj, azda som ja nepriateľ tvoj, 

že ma na smrť odsudzuješ a života pozbavuješ? _

Z Egypta som ťa vyviedol, do Kanánu ťa priviedol, 

tys’ ma vyhnal, Kráľa svojho, z kraja, miesta presvätého. _

Ja som ti dal berlu do rúk, mne ty za to hrozný trest múk. 

Ja som ti dal hodnosť trónu, a ty z tŕnia mne korunu. _

Ukrutne som Egypt trestal, aby teba trápiť prestal, 

tys’ mi za to zradu koval, ukrutne si ma bičoval. _

Faraón ťa chcel obklopiť, vojsko som mu dal potopiť, 

a ty si ma k zlej náhrade zradil zlostne v kňazskej rade. _

Otvoril som ti ja more, zdvihol vlny jak múr hore, 

vodil som ťa stĺpom jasným, tys’ smrť žičil krikom hlasným. _

Ja som teba všade vodil, more s tebou som prebrodil, 

tys’ mi v srdce piku vrazil, vodu s krvou mi vyrazil. _

Štyridsať liet som ťa vodil, mannu som ti z neba hodil, 

dal som ti aj zem prehojnú, a ty páchaš zradu zbojnú. _

Kŕmil som ťa živou mannou a napájal vodou skalnou, 

ty si mi ocot podával, keď na kríži som skonával. _

Proti zlému som ťa chránil, tys’ mi celé telo ranil, 

ty si octom ma napájal, v žízni horkú žlč podával. _

Ja som sa za teba modlil, celý čas len v mukách brodil, 

tys’ ma tupil, mne sa rúhal, všetky zlosti na mňa luhal. _

Ja som horkú smrť podstúpil, by som ťa, ľud svoj, vykúpil; 

za hriechy čiň už pokánie, večné minie ťa trestanie. _




