
O tajomstvách umučenia nášho Spasiteľa

rozjímajúc, premýšľajúc duša sa nám chvela.

Kto by slzy tu neronil a pred Kristom sa nesklonil,

veď na kríži za nás mrela jeho láska vrelá. _

Ty si trónil nad oblohou, kade slnko pláva,

nebo a zem preplňuje, Kriste, tvoja sláva.

Zostúpil si v biedu sveta, nového si zažal svetla,

aby hriešne ľudstvo k nebu nestratilo práva. _

Rozjímania tie bolestné, Kriste, prijmi vďačne,

ach, stoj pri nás, keď sa s telom duša lúčiť začne. 

Nedaj prístup satanášu, prijmi do rúk dušu našu,

ako Otec prijal tvoju, keď si umrel vďačne. _

























