
Tisíc ráz buď pozdravené, Božské Srdce, neba skvost, 

hľaď na srdce zarmútené, ktoré vzdychá o milosť.
 
Veď i teba prerazila preostrá zbraň stotníka, 

tak sa milosť rozmnožila, že nás všetkých preniká. _

Odtiaľ čerpaj zmilovanie, pokolenie Evino, 

lebo jeho krvácanie, biedy tvoje zmenšilo.

Z rany jeho voda i krv na teba vyprúdila,

aby dušu obťaženú od hriechov nám umyla. _

Keď mi hrozí búrka istá a žiaľ srdce zoviera,

u Božského Srdca Krista ono znova okrieva. 

Keď ma mučí jarmo hriechu a sudcu sa obávam, 

v srdci tvojom mám potechu, celkom sa mu oddávam. _

Vitaj, Srdce prevelebné, celé moje bohatstvo, 

v tebe moje srdce verné, v tebe nájde víťazstvo. 

Do lásky ma svojej prijmi, aby som len tebe žil, 

a tak obmyl svoje viny, milosť v  sebe rozmnožil. _

Tebe žiť a zriecť sa viny, túžba moja jediná, 

súd tvoj bude milostivý, keď mi udrie hodina. 

Do tvojich rán vdýchnem vtedy dušu svoju úbohú, 

nech do lásky večnej vletí a sa teší vždy v Bohu. _















