
·Tu skrúšení v prach padáme, Bože, pred tvoju tvár,

i srdce k tebe dvíhame a oči na oltár.
 
Ach, ukáž nám tvár premilú a odpusť našu nám vinu. 

Ach, nás veľkých nevďačníkov, neopúšťaj nás, hriešnikov, 

nás, hriešnikov, nás, biednych hriešnikov.  _·
 
Buď Bohu na výsosti
spev chvály vzdávaný

a milovníkom čností
mier, pokoj dávaný.

Nech sláva tvojho mena
je všade rozmnožená,

zvuk našej vrelej vďaky
[:nech prejde oblaky.:] _

Ó, Stvoriteľu zeme, neba,
my tebe sa tu koríme

a bez pochyby všetkej v teba 
vždy pevne, stále veríme,

i v Syna, z Panny zrodeného,
nás hriešnych Vykupiteľa,

i v Ducha, v daroch prehojného
[:a smutných duší Tešiteľa.:] _

·Z rúk svojho kňaza ráč vziať tú obeť presvätú

a ráč ju, Bože, prijať za hriechov odplatu.

I keď sa ukazuje len chlieb a víno nám,

predsa, čo naznačuje, [:je Ježiš Kristus sám.:]  _·

Presvätý, svätý, svätý,
je Boh náš Hospodin!

Tak svätou hrôzou jatý,
spieva ti serafín.

Zem chváli teba, Kráľu,
česť tvory hlásajú,

jak svätí v nebi chválu
[:v svete ti vzdávajú.:] _

Ráč, Otče, z nebies vysokosti 
sem milostivo pozerať, 

od svojich dietok v dôvernosti 
danú ti obeť ráč prijať. 

Zhliadni na horkosť umučenia, 
čo tvoj Syn pre nás podstúpil, 

by od večného zatratenia
nás drahou smrťou vykúpil. _

[:Jak smiem ísť k stolu tvojmu:]
hriechom poškvrnený?

[:Prihovor sa chorému,:]
bude uzdravený.

Ja svätou túžbou horím,
dnes schránkou tvojou byť,

[:keď tebe sa tu korím,:]
chcem, Pane, tebe žiť. _

Už obeť predôstojnú
sme zbožne konali,

[:v nej Pánovu:] 
moc hojnú a milosť poznali.

Ráč s nami útrpnosť mať, 
ty, Otče milosti,

pre obeť túto ráč dať,

[:nám večné radosti,:]
nám večné radosti. _















