
Kvetom si, ó, Matka Božia, 
tebou svitla nádej istá;

a kým kvety vädnú, padnú,
tys’ ľalia večne čistá. _

Hviezdou si, ó, Matka Božia,
ty si svetlo večné niesla, 

a kým hviezda padne, hasne,
len tys’ nikdy nepoklesla. _

Zorou si, ó, Matka Božia,
hviezdy blednú ti pred tvárou; 

a kým zora slnkom hynie,
čnosti tvoje skvú sa žiarou. _

Slnkom si, ó, Matka Božia,
bez neho je srdce chladné;

a kým slnko raz vyhasne, 
svit tvoj nikdy nezapadne. _






































