
Zaznite piesňou údolia, i vŕšky kvetnaté, 

nech nám srdcia láskou zahoria milosťou zažaté. 

Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón.

Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón. _

My sme jej dietky združené jej slúžiť oltáru, 

i svoje my srdcia skrúšené dáme jej do daru.
 
Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón.

Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón. _

Jej chrámy, tiché svätyne, sú našim domovom, 

tam mávajú duše nevinné, tichý zhovor s Bohom. 

Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón,

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón.

Ta hor’, ta hor’ na neba sklon, kde Matkin sídli trón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón, 

nech vznáša sa náš zbožný hlas jak vďaky plný tón. _






