
Tys’ Matka Božia odveká,
tys’ Boha Syna človeka

na kríži zrela žalostná,
nuž zaznej, pieseň bolestná! _

Syn Boží k zemi sklonený
a krvopotom skropený

modlí sa vrúcne: „Kalich múk
prijímam, Otče, z tvojich rúk.“ _

Pri stĺpe zo šiat strhaný
Syn tvoj je prudko šľahaný;

aj my si telo križujme
a vášne svoje skrocujme. _

Má hlavu krvou skropenú,
otupne tŕním zdobenú,

by srdcia naše pokoril
a pýchu našu vyhojil. _

Pod ťarchou kríža znížený
Syn Boží kráča zronený;

aj my si kríž svoj znášajme,
za ním v pokání kráčajme. _

Pod krížom stála Mária,
prekrásna biela Ľalia,

jej srdce meč ťal sedmorý,
k nej láska naša nech horí! _




























