
Nebies krásna ľalia,
teba, Anton, ctíme,

na tvoje sa ramená
Ježiš láskou vinie.

Chudobu si miloval,
dávals’ biednym chleba,

Boh ťa za to v láske mal,
povýšil do neba,
povýšil do neba. _

Tebe, svätý Anton náš,
úctu, hold vzdávame,

ty vždy biednym pomáhaš,
v tebe úfnosť máme.

V súžení si potecha,
pomoc v ťažkej chvíli,

zlo keď na nás dolieha,
duša plače, kvíli,
duša plače, kvíli. _

Ty si vzorom zbožnosti,
Anton Paduánsky,

vypros Božej milosti
nám, ó, príklad lásky,

navráť tých, čo odpadli,
daj im vieru, silu,

aby s nami uctili
svätú Cirkev milú,
svätú Cirkev milú. _

Nádoba ty svätosti,
vlej v nás svätosť svoju,

by sme v zbožnej radosti
ctili Božiu vôľu:

ochráň nás pred zlým slovom
ľudí neúprimných,

uzmier duše pokojom,
zastávaj nevinných,
zastávaj nevinných. _

Vzkriesils’ neraz umrelých,
vlials’ tak vieru novú

do sŕdc ľudí neverných
a vrátils’ ich Bohu.

Život nový vzkries aj v nás,
pros milosti množstva,

by sme prišli všetci raz
do nebies kráľovstva,
do nebies kráľovstva. _




















