
Večnou slávou venčený
tam medzi svätými,

František, buď uctený
piesňami našimi!

Ty si čnosťou prevzácnou
získal nebies radosť,

s tebou Boha uctiť raz
vrúcna naša žiadosť. _

Krista si navštevoval
v každej žitia chvíli,

chudobu si miloval,
po nebi dychtivý.

Opustil si márnosti,
sveta lahodnosti.

Bohu si sa daroval
o dušu pečlivý. _

Stálym tela mŕtvením
bol si mučeníkom

a čistoty vznešeným
vždycky milovníkom;

proti sveta márnostiam,
tela náklonnostiam,

bol si vždycky udatným,
smelým bojovníkom. _

František, vzor čistoty,
ty kvet prerozmilý,

poslušnosti, dobroty
príklad náš spanilý.

Srdce plné zbožnosti 
a poníženosti

mal si, preto ťa čnosti 
do neba zvýšili. _

Serafínov prečistá
láska ťa zdobila,

trpiac muky za Krista
milosť poznačila;

piatimi ťa ranami
a spasenia znakmi,

tak bola tvoja veľká 
svätosť nám zjavená. _

Preto teba s vrúcnosťou,
František, vzývame,

so srdečnou vďačnosťou
tebe česť vzdávame.

Ráč na nás tam pamätať,
nás chrániť a zastať,

o to teba s vrelosťou,
pokorne žiadame. _

Tebe prejavujeme
srdcia cit verného,

popros za nás tam v nebi
Boha premilého;

proti vojne a moru,
ohňu, pádu, hladu

nech otcovskú skúsime
mocnú jeho radu. _

František, ťa prosíme,
ráč nás vždycky chrániť,

by sme sa tu na svete
hriechu mohli brániť;

by sme žili v milosti,
v Božej oddanosti,

tak v nebesiach dúfame
s tebou Boha chváliť. _







