
Zhliadni na nás z výšky skvelej,
svätý Martin, patrón náš,

nech sa ľud náš v láske vrelej
vinie k tebe každý čas.

Zanechal si nemé modly,
nehľadal si slávy klam,

opustil si svet ten podlý,
zvelebil si Kristov chrám. _

V Ambiane žobrák sedel,
medzi bránou zimou mrel,

ty si naňho smutne hľadel,
plášť s ním deliť ihneď chcel.

Radosťou ti srdce plesá,
Krista že si plášťom kryl,

zbor anjelov k zemi klesá,
Boha chváliac splna síl. _

Hneď si vravel: Vzdám sa služby,
Julián, ty knieža môj,

ku Kristovi zvú ma túžby,
on ma volá vo zbor svoj.

Zbožný biskup z Poatieru
k nebesiam ma povedie,

pozná dobre pravú vieru,
splní moje nádeje. _

Hilárius, ty muž svätý,
nádej svoju v tebe mám,

láskou tvojou v duchu vzňatý
zcela sa ti oddávam,

potom vrátim sa do vlasti
k matke, by ju k Bohu mal,

by získala rajské slasti,
s ňou sa v nebi radoval. _

Verný ostal sľubu svojmu
a rehoľu založil,

aby slúžil len Kristovi
a v nej s bratmi jemu žil.

A keď umrel biskup v Túre,
Martina ľud vyvolil

a on hľadiac k nebu hore
s radosťou hneď privolil. _

Slovo lásky všade hlásal,
k Bohu verne viedol ľud,

v ťažké služby rád sa viazal,
vykorenil nemrav, blud;

mocou Božou divy tvoril,
miernil ľudí hnevlivých,

chrámy staval, 
modly boril
Bohu verný bojovník. _

Dnes už žije v blaženosti,
Boh mu túžbu vyplnil,

bo on Boha v oddanosti
celý život velebil.

Na bratov on nezabudne,
bojovníkov udatných;

pros aj za nás,
svätý Martin,
tebe verne oddaných. _




