
Ta, kde naši bratia sú, 
ta oko nesiahne, 

v súdny deň ich zhliadneme, 
Sudca, keď zavládne. 

Veľký hrozný, slávny deň 
zjaví skrytých v hrobe, 

strachom tŕpnuť bude zem 
v súdu veľkej dobe. _

Keď aj život tu zhasne, 
telo v hrobe zhnije, 

umrie, čo je dočasné, 
duša, tá nezhynie. 

Duše našich umrelých 
prijmi k sebe, Pane, 

by sa s tebou tešili 
raz tam v nebies stane. _

V skrytom mieste, v temnosti 
duše ztrvávajú 

a vo svojej žalosti 
vrúcne k nám volajú. 

Uľavme im modlitbou, 
z múk im pomáhajme 

a pri omši presvätej 
na ne pamätajme. _

Priateľ duší, Kristus Pán, 
hľaď na nich z výsosti, 

krvou svojich svätých rán 
mierni ich bolesti. 

Poteš duše úbohé, 
daj im večnú spásu, 

ukonči ich trápenie, 
voveď v nebies krásu. _













