
·Ó, skloň sa, Bože, k prosbám 
tu ľudu prevrelým 

a nevydaj ich hrozbám, 
nie mukám pekelným, 

nech vzíde svetlo večné 
im do vlasti rajskej 

a požívať im daj blaho 
slasti anjelskej.  _·

Jak strašná, Otče, muka 
ich na čas zastihla, 

keď mocná tvoja ruka 
sa k trestu pozdvihla, 

plač horký bez útechy 
tmy ťažké preniká, 

ach, utíš už ich vzdychy 
prijmi ich v nebesá. _

·Schýľ, Bože, v tejto chvíli, 
tvár vľúdnu na náš dar, 

nech zahasí Syn tvoj milý, 
očistcovú žiar, 

kňaz mocou tvojho slova 
dar zmení na Krista, 

i daná bude nová 
umrelým očista. _

Hoci v hneve ty mnohom 
hriech každý potrestáš, 

si preláskavým Bohom, 
na duší blaho dbáš. 

Ach, odpusť už ich dlhu 
časť nedoplatenú 

a v nebešťanov kruhu 
daj slasť im nezmennú.  _·

Ó, trojnásobne svätý,
ty neba, zeme Pán,

spev k tebe chválou vzňatý,
nech zneje z chrámu brán,

nám prosba vrelá, vrúcna
tak rozochvieva hlas:

Nech duše verné vojdú
do ríše večných krás. _





