
Otče náš, čo v nadhviezdnatej výši 
v neprístupnej sláve kraľuješ, 

k tebe sa dnes verný ľud tvoj blíži, 
s anjelmi ti chválu vzdáva tiež.
 
Nech sa vznáša tvojho mena sláva 
jak tymiana ľubovonný dym,

nech úcta, čo tvoj ľud ti vzdáva, 

preborí sa k tebe do svätýň, 
preborí sa k tebe do svätýň. _

Nežiadame striebro, zlato vídať, 
ani rúcha pyšnú nádheru,

len nám k chlebu dennému ráč pridať
vieru, lásku, nádej, dôveru. 

Keby sme ťa obrazili niekdy, 
ó, nebiže nás bičom, Otče náš,

lež jak my odpúšťame všetkým, 

naše viny, Bože, odpusť nám, 
naše viny, Bože, odpusť nám. _

Chráň nás, Otče, od úkladov pekiel, 
 
dožič sily statne bojovať, 
by sme mohli cieľ svoj raz dosiahnuť, 

v stánkoch nebies teba milovať. 

Odstráň od nás, čo nás v behu hatí 
ku miestam slávy v sladkom pokoji, 

tam v nebi, kde sa tešia svätí, 

kde sa všetka túžba ukojí, 
kde sa všetka túžba ukojí. _

Nech sa tvoje panstvo čím viac šíri,
od vzniknutia zory ružovej,

až kde svetlo padá v temna víry,
vo vesmírne diaľne diaľky spej.

Staň sa vôľa tvoja svätá tajná, 
nech ľudia ju vždy ochotne plnia, 

tak ako svätých duchov hajná,

keď pred mocou tvojou sa klonia, 
keď pred mocou tvojou sa klonia. _










