
Ó, jak sa sladko spieva, to meno Mária,

ó, jak ťa srdce žiada, Matička premilá.

Ty si tá dobrá Matka, ty si moja nádej.

Ty si všetka potecha mojej duše smutnej. _

Od toho času, jak ma matka učila,

tú krásnu, milú pieseň: Zdravas’ buď, Mária!

Kam sa pohnem, kam idem, všade si ju spievam.

Tebe Matička milá, česť a chválu vzdávam. _

Keď v nebezpečí stojím, keď mi hrozí skaza,

volám ku tebe vrúcne: Zdravas’ buď, Mária!

Keď sa hriechu dopustím, keď teba nahnevám,

jak stratený sa cítim a horko nariekam. _

Slzy sa mi po tvári zarmútenej ronia,

ústa moje volajú: Zdravas’ buď, Mária!

A ty, predrahá Matka, zas ma k sebe vinieš,

moje žalostné srdce zas k sebe pozdvihneš. _

A keď ma nemoc trápi, bolesti zachvátia,

ústa moje šepkajú: Zdravas’ buď, Mária!

Ty bolesti uľavíš a trpkosť osladíš,

láskou svojou materskou srdce mi ukojíš. _











