
1. Ó, Matka Pána, Matka rajských krás, ty vieš, čo srdce páli.
Vlej radosti do duše zas, keď umára sa v žiali.
                    
Do svojich rúk ber srdce blúdiace, 
buď milostivá duši prosiacej.
  
R.: Mária, Mária, Mária. _

2. Poď so mnou krajom môjho domova, do hájov vonných kvetov,
kde žehnala nás ruka otcova, do šírich diaľnych svetov.

Nech tvoje svetlo všade vodí ma, 
buď v žití pomoc moja jediná. 

R.: Mária, Mária, Mária. _

3. Poď našou vlasťou, Matka najsladšia, rod verných tvojich prosí,
keď stáročia mu je už najdrahšia viera, čo v srdci nosí.

Ten národ tvoj sa k tebe obracia, 
on nádej svoju v teba nestráca. 

R.: Mária, Mária, Mária. _

4. Poď k zomrelým, čo trpia muky zlé, vypočuj plač ich stály,
veď tvoja láska zľutovať sa vie nad dušou, čo ťa chváli.

Ty bolesť moju, prosby moje znáš, 
ty vypočuješ Zdravas, Otčenáš. 

 R.: Mária, Mária, Mária. _
 
5. Poď k nemocným, čo trpia veľký žiaľ a smútok sním im z tvárí.
Vráť svetlo lásky, kde ho život vzal, daj požehnania dary.

Daj zdravia tam, kde duša odchádza, 
nech milosť tvoja vždy nás sprevádza.  

R.: Mária, Mária, Mária. _

6. Žiar kvetov bielych vencov nádhery tvoj stánok krásne zdobí
a verných sŕdc tie nežné údery sú vďakou našej doby, 

celého sveta láska Mária, 
spieva ti vrúcne, slávne Glória.

R.: Mária, Mária, Mária. _



