
Effetha

1. Dotkni sa prázdna svojou slinou,
otvor mi uši, vráť mi reč.
Sluch i slová som vlastnou vinou
stratil — len pre mňa sú preč.

Poctil si ma — dal dary slova
i schopnosť počuť tichý hlas.
Daj, nech sa opäť doňho schovám,
daj, nech v ňom tebe zazniem zas.

Hoci mám sluch a dary reči,
som menej jak ten pokorný,
vo mne sa slabosť v žiali prieči.
[:Tou slinou srdce otvor mi!:]

Ref.:  
[:Effetha, effetha.:]

2. Effetha vravíš nemocnému,
aj ja sa vyliečiť chcem dať.
Oddane postavím sa k nemu —
skloníš sa? Vyliečiš ma? Snáď…

Hoci mám sluch a dary reči,
som menej jak ten pokorný,
vo mne sa slabosť v žiali prieči.
[:Tou slinou srdce otvor mi!:]

Ref.:  
[:Effetha, effetha.:]
