
Mesto spí - Pieseň o prijatí

1. Mesto spí už do tmy schúlené,
za ním v biednej maštali,
v sene leží dieťa, dýcha dnes prvýkrát.

Malý púčik lásky velikej,
z devy klíči skromnej a čistej,
chveje sa, veď víta ho tma a chlad.

2. Že k nám prišiel z lásky Boží Syn,
nikto v kraji vtedy netušil
a každý ho len za človeka mal.

Všetky zámky tupo zapadli,
všetky ľudské srdcia vychladli,
vyhnaný u zvierat prvýkrát spal.

R: Neboj sa, neplač dieťatko,
zavri očká a spi sladko.
Hoc ťa vyhnali, pevnú ochranu máš.

Mamka pesničku zaspieva,
Jozef rúčky poohrieva
a ruka Otcova drží nad tebou stráž.

3. Od čias, čo prišla tvoja hviezda,
žiari vždy cez búrky, tmy, cez dážď,
nevládal jej plameň uhasiť čas.

Ty si s nami, ty si stále tu,
každý rok, deň, hodinu, minútu,
prichádzaš, klopeš, zrodiť sa chceš znovu v nás.

4. My však máme obsadené zas,
miesta nemáme a chýba čas,
nové zámky k starým prikladáme.

Zas ťa trápi od sŕdc našich chlad,
neľúbime, jak ty mal si rád,
len chatrče pusté ti nechávame.

R: Vždy však spoznávame svoj klam
a dnes prichádzaš znova k nám,
odpust, prosíme, nechceme už viac zrád.

Veríme ti, si Boží Syn,
lásku nám dávaš, sám ňou si,
preto voláme: „Vďaka ti tisíckrát!“